1.Stavba a opis tela
Dnes žijúce plazy triedy Reptilia zaraďujeme do štyroch radov: korytnačky Testudines, krokodíly Crocodylia, hatérie Rhynchocephalia, šupináče Squamata. Korytnačky rozdeľujeme do dvoch podradov Cryptodira a Pleurodira a dvanásť čeľadí (systém podľa H.Wermutha a R.Mertensa 1961):
- podrad Cryptodira skrytokrky: - podrad Pleurodira skrytohlavy:
Korytnačky sú plazy žijúce v najrôznejších podnebných pásmach (tropických, subtropických a miernych), nežijú však v Austrálii a na Anktartíde. Telo majú pomerne krátke a široké, väčšinou s bezzubými čeľusťami a pancierom, ktorý sa skladá z dvoch častí, a to chrbtovej a brušnej.
C h r b t o v á časť (obr.č.1) (Carapax) býva viac menej vyklenutá, má okrúhly, elipsovitý alebo srdcovitý tvar. Táto časť sa skladá z 5 stavcových, 8 postranný
ch, krčných, chvostových a okrajových štítkov je do kopy 24.
B r u š n á časť (obr.č.2) (Plastrón) je plochá, samce ju majú trochu preliačenú a skladá sa z hrdlového, ramenného, prsného, brušného, análneho, ramenného a slabinového štítku.
Počet, vzájomná poloha a tvar štítkov na chrbtovej a brušnej časti je dôležitým určovacím znakom jednotlivých druhov a pohlavia. Obe časti panciera sú pokryté tvrdou vrstvou rohoviny. Korytnačky s mäkkým pancierom nemajú vrstvu rohoviny a je ťažké ich chovať. Pancier po bokoch zrastá alebo sa spá ja väzivom. Medzi nimi je vpredu otvor pre hlavu a pre predné nohy, vzadu pre chvost a zadné nohy.
![]() ![]() ![]()
H l a v a (obr.č.3) jednotlivých korytnačiek má rozmanitý tvar, ktorú pokrývajú šupiny. M o z o g má najviac vyvinuté centrá pre zrak a čuch. L e b k a je malá, skladá sa z čelových a temenných kostí. O k o má viečko a žmurku. Zrenica je okrúhla, dúhovka je u suchozemských korytnačkách obyčajne tmavá. Korytnačka nemá dobré vyvinutý s l u c h. Bubienok nie je dobre vidieť a má vnútorný zvukovod. N o s je obyčajne viac alebo menej predĺžený. J a z y k je mäsitý a celou šírkou prirastený k spodnej časti čeľuste, takže sa nedá vysunúť. Chuťový orgán je dobre vyvinutý. Č e ľ u s t e sú pokryté rohovitou pošvou a sú väčšinou veľmi ostré (u mäsožravých druhoch), alebo pílovité (bylinožravé). Tlama je zobakovitá, s ostrými kostenými hranami. K r k je volne pohyblivý a nohy ho buď spredu pri vtiahnutí zakrývajú, alebo sa krk skryje k jednej strane pod horný okraj štítkov. Koža na krku je šupinatá s výstupkami. Najlepšie je vyvinutý hmat. Korytnačky reagujú na slabý dotyk na pancieri okamžitým stiahnutím končatín a hlavy do panciera.
![]() ![]()
![]()
C h v o s t je jedným z určujúcich znakov pohlavia. Samce ho majú dlhší, zahrotenejší a v kloake majú uložený nepárový pohlavný orgán s otvorenou semennou brázdou. Samice ho majú kratší a majú dvojité strapcovité vaječníky. Spojenie predných k o n č a t í n s trupom tvoria tri páry kostí: dve úzke lopatky a dva páry kľúčnych kostí. Druhý pár kľúčnych kostí zapadá vajcovitou plochou do kĺbovej jamky tvorenej kľúčnymi kosťami a lopatkou. Ramenné a stehenné kosti sú krátke a silné. Predné a zadné končatiny smerujú do strán a nie pod telo a majú vyvinutých 4 - 5 tupých alebo ostrých pazúrov. Prsty na gulatých stĺpcovitých nohách zrástly v jedno silné chodidlo. Prečnievajú iba pazúre.Predné končatiny sú silnejšie vyvinuté ako zadné a tým sú prispôsobené na zahrabávanie, hrabanie a vykonávajú a j dôležitý pohyb pre dýchanie. T r á v i a c a s ú s t a v a má v oblasti žalúdka veľké kužeľovité klky (výbežky na povrchu sliznice na vstrebávanie potravy). Krvný obeh je veľmi pomalý a nepravidelný. Pri korytnačkách sú zaujímavé dva tenkostenné mechúry uložené po bokoch konečníku. Niektoré druhy ich majú také veľké, že siahajú až k pľúcam.
D ý c h a n i e zabezpečuje pohyb krku, predných nôh a najmä rozťahovanie a zmenšovanie ústnej dutiny a hltana sa podieľajú na výmene plynov medzi krvou a prostredím. Ich výrastky u tzv. mäkkých korytnačiek majú za úlohu zväčšovať povrch a tým plochu, na ktorej dochádza k výmene plynov. Suchozemské korytnačky môžu časť zvyšného dusíka vylučovať vo forme močoviny. Korytnačky sú studenokrvné (poikilotermné) živočíchy.
Vek, veľkosť, hmotnosť, pohlavie a dosiahnutie pohlavnej dospelosti Korytnačky sa priemerne dožívajú okolo 50 rokov. Sú doklady o tom, že jednotlivé exempláre dosiahli vek 80 až 200 rokov. Takéhoto vysokého veku sa dožívajú prevažne v zajatí, zriedkavejšie na slobode. Chrbtová časť panciera (karapax) dosahuje pri jednotlivých druhoch dĺžku od 10 cm až do 2 m, pričom hmotnosť je od 160 g do 600 kg. Korytnačky pohlavne dospievajú vo veku 4 až 12 rokov, niektoré druhy pravdepodobne i neskôr. Po tomto období sa rast pozvoľna spomaľuje.
Pre určovanie pohlavia platia základné pravidla:
- len samičky kladú vajíčka
- samičky mnohých suchozemských korytnačiek sú väčšie, ťažšie a širšie ako samce
- samec má väčšinou dlhší a širší chvost
- samička má spodnú časť panciera (plastrón) rovnú, samec preliačený (konkávnu)
- samička má análny štítok (scuta analia) u chvosta viac vykrojený ako samec ten ho má rovnejší
- samička má ritný otvor uložený na chvoste bližšie k analnému štítku ako samec (lebo ten tam má uložený nepárový pohlavný orgán - penis).
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vytvorené službou WebLahko.sk | Nahlásiť protiprávny obsah! | ![]() |